Hovorí sa, že keby všetci lídri na svete boli pacifisti, vojny by neexistovali. Niečo na tom určite bude. Pacifisti totiž odmietajú akékoľvek násilie. Problém s pacifizmom je ale taký, že aby fungoval, museli by byť všetci pacifisti.
Akonáhle by sa objavil niekto, komu by nerobilo problém použiť násilie, aby dosiahol svoje ciele, nebol by tu nikto, kto by ho bol schopný zastaviť. V takomto prostredí by násilný človek veľmi ľahko prosperoval.
Vytvorením sveta, kde by všetci boli pacifisti, by sme akurát vytvorili ekosystém, ktorý si priam pýta toho násilného človeka, ktorý v ňom môže prosperovať.
Presne takto fungujú psychopati. Na to, aby mohla skupina ľudí fungovať, musia v nej medzi sebou spolupracovať a byť ochotní si pomáhať. To ale na druhej strane vytvára príležitosť to zneužívať. Zatiaľ čo všetci ostatní budú robiť svoj diel práce, aby si mohli všetci užiť výsledky, vždy sa nájde niekto, kto sa bude iba tváriť, že niečo robí, ale výsledky si bude užívať rovnako ako všetci ostatní.
Keď je v skupine taký človek odhalený, ostatní ho vyženú a on ide inde, kde skúša opäť to isté. Ak ho totiž nikto nevyženie, postupom času sa takéto správanie rozmnoží (pretože prečo by som sa mal ja snažiť niečo robiť, keď on nerobí nič a taktiež si užíva?). Keď sa dostatočne veľa ľudí v skupine bude takto správať, rozpadne sa. Nikto nechce nič robiť, ale každý si chce užívať.
Keď sa ale skupina rozpadne, je to prehra aj pre tých “normálnych”, ale aj pre psychopatov. Psychopatov sa nedá zbaviť. Vždy, keď bude existovať prostredie, ktoré sa dá takto zneužiť, zakaždým sa nájde niekto, kto to bude ochotný zneužiť.
Toto isté funguje aj v prírode. Do ekosystému, kde je nadbytok rastlinnej potravy, sa rýchlo dostane bylinožravec, ktorý sa v ňom bude vyžívať. Tam sa rozmnoží, dokým nebude nadbytok bylinožravcov. To je prostredie, v ktorom by sa zas mäsožravec vyžíval. Takto sa veci automaticky udržiavajú v rovnováhe.
V predošlom článku som spomínal Dawkinsov termín meme. Budem mu ale hovoriť mém, pretože sa to tak ľahšie skloňuje.
Mém je niečo ako myšlienkový vírus. Podobne ako klasický vírus, tiež sa šíri z jedného jedinca na druhého a postupne mutuje. Nemá žiadny cieľ sám o sebe. Podobne ako hocijaká iná entita, ktorá podlieha evolúcii, sa iba “chce” rozmnožiť a posunúť ďalej. CGP Grey spravil video, kde to vysvetlil lepšie ako by som to mohol kedykoľvek vysvetliť ja.
To, aké názory existujú v spoločnosti, je náš myšlienkový ekosystém. Každý sme na ideologickom spektre niekde. Niektorí sú viac liberálni, iní viac konzervatívni (a niektorí úplne inde), ale väčšina ľudí je približne niekde v strede.
Keď napríklad liberálna časť tohto nášho myšlienkového ekosystému niečo spraví, automaticky vzniká situácia, na ktorej sa môže tá konzervatívna časť priživiť. Napríklad liberáli navrhnú zákon, v ktorom budú argumentovať za povinné tampóny na dámskych toaletách. Automaticky vznikne prostredie, kde sa konzervatívci môžu priživovať na tom, aby tento návrh mohli zhodiť.
Čím viac pôjde jedna strana do extrému, tým viac pôjde aj tá druhá strana do extrému. Čisto ako protireakcia, aby veci zostali v rovnováhe. Nie je to nič vedomé, je to čisto automatické.
Všetci máme tendenciu byť prívetivejší k ľuďom, ktorí sú nám blízki alebo podobní (hovorí sa tomu in-group preference). V tomto príklade s myšlienkovým ekosystémom by si napríklad liberáli, ktorí nie sú ani zďaleka extrémni, zastávali tých extrémnych liberálov, lebo sú to v podstate jedni z nich. Nikomu nie je príjemné ísť proti svojej vlastnej skupine.
Keď ale nechajú svojich vlastných zájsť ďaleko do extrému, rovnako tým podporujú ten istý extrém na druhej strane – aj keď nepriamo. To nevyhnutne vedie k rozdeleniu spoločnosti.
Nefunguje to teda len tak, že ľavica zájde do extrému a pravica sa bude iba prizerať. Bude to chvíľu trvať, ale aby sa veci udržali v rovnováhe, aj pravica zájde viac do extrému. To dá podnet extrémnej ľavici, aby ako protireakcia išla ešte viac do extrému, a dej sa cyklicky opakuje.
Pre každého jedného z nás je v najlepšom záujme, aby žiadna strana nezašla príliš do extrému.
Kedysi, keď sa na Slovensku začínalo riešiť LGBT, som počul jedného chalana vo fitku hovoriť o tom, ako by sme mali vystrieľať všetkých buzerantov. Hneď mi napadlo naňho verbálne zaútočiť, pretože niečo také sa mi zdalo byť odporné. Rýchlo som sa ale upokojil a miesto toho, aby som naňho zaútočil, som sa ho začal pýtať otázky, aby som mu viac porozumel. Nemohol predsa niečo takéto myslieť vážne.
Nakoniec som z neho dostal, že v skutočnosti by nikoho nechcel zastreliť. V skutočnosti mu ani nevadí, keď je niekto homosexuál. Akurát sa mu zdá, že to médiá veľmi zveličujú a cíti sa, akoby to zachádzalo až príliš do extrému s tou LGBT témou.
Ak by to hneď na začiatku povedal takto, vôbec by som sa ani nemusel rozčuľovať nad ním!
Ľudia ale väčšinou nerozmýšľajú. Myslia si, že myslia, ale to, čo považujú za myslenie, v skutočnosti myslenie nie je. To, čo ľudia väčšinou považujú za myslenie, je skôr len racionalizovanie ich emócií.
Napríklad ten chalan z fitka: jeho pôvodné mali by sme vystrieľať všetkých buzerantov nebolo nijako racionálne. Boli to čisto iba jeho emócie, ktoré chudák ani sám nevedel vhodne vyjadriť.
Aj keď sa vyjadril úplne hrozne, nemohol by som ho kvôli tomu považovať za zlého človeka. Ani ja sa nevyjadrujem dokonale.
Aspoň čo si ja všímam, tak na internete takéto porozumenie a empatia pre tú druhú stranu často chýba. Keď vidím “diskusiu” medzi ľavicou a pravicou, takmer vždy to je vo formáte “Ben Shapiro DESTROYS leftist SNOWFLAKE“.
Ak chcem niekoho presvedčiť o niečom a dostať ho na svoju stranu, isto to nedosiahnem tak, že ho “zničím”. Tak ho dám akurát do defenzívy a utvrdím ho ešte viac v tom, čo už si doteraz myslel.
V tomto interview je perfektne vidieť, ako by skutočná diskusia medzi opačnými stranami myšlienkového ekosystému mala vyzerať. Nikto na nikoho neútočí. Každý z nich si uvedomuje, že ľudia z jeho strany častokrát zachádzajú do extrému, a obaja tento extrém odmietajú. Aj keď si obaja môžu myslieť, že ten druhý je idiot, lebo má iný názor, aj tak sa snažia mu porozumieť.
Presne takáto forma diskusie, vzájomnej úcty a pochopenia spoločnosť spája.