Za posledných niekoľko desaťročí sa dostala dosť do popredia myšlienka, že spoločnosť, v ktorej žijeme, sa dá označiť ako patriarchát. Dôvod na to je jednoduchý: muži zarábajú viac peňazí ako ženy, muži sú viac zastúpení na vysokých pozíciách ako ženy, muži mali dlhú dobu viac práv ako ženy.
Aj keď všetky tieto dôvody sú pravdivé, myslím si, že záver “žijeme v patriarcháte” je nesprávna interpretácia alebo až ignorancia histórie.
Sme zvieratá, produkty evolúcie. Evolúcia sa nevzťahuje iba na naše biologické telá, ale aj na to, ako sa organizujeme v spoločnosti. Civilizácia predsa nevznikla zo dňa na deň – postupne sa vyvíjala tisícky rokov. Preto je vhodné sa na takéto veci pozerať z hľadiska evolúcie.
Predstavte si, že žijete 50 000 rokov v minulosti. Nemáte supermarkety, nemáte firmy, nemáte politikov. Iba sa snažíte spolunažívať podľa toho, čo dokážete, a vyžiť z toho, čo nájdete.
Keďže muži sú fyzicky silnejší ako ženy, muži boli tí, ktorí lovili zver. Nie preto, lebo by utláčali ženy a zakazovali im robiť niečo “mužné”, ale preto, že ženy nie sú fyzicky vybavené na to, aby mohli loviť (aspoň nie tak ako muži). A navyše v tábore dávali pozor na deti, zakedy muži lovia.
Samozrejme na to, aby mohli muži uloviť nejakú zver, potrebovali plán a museli byť zorganizovaní. Nemohli ísť len na náhodu a dúfať, že sa lov vydarí (resp. mohli, ale viac sa darilo tým, ktorí plán mali). Tu vzniká priestor na to, aby sa muži organizovali do hierarchie.
Bežne sa tomu hovorí, že sa rozdelili na alfu, betu, gamu a podobne. Keď sa hovorí o patriarcháte, hovorí sa to v zmysle, že tu je nejaká tyranská sila, ktorá utláča všetko, čo ide proti nej. Vieme, že niekedy sa človek (a každé iné zviera, ktoré sa organizuje do hierarchií) dostane k moci presne takýmto spôsobom. To vnímame, oprávnene, ako problém.
Utláčať a dominovať každého, kto kladie odpor k mojej moci, je jedna z možných stratégií, ale je veľmi nestabilná. Z pozorovania šimpanzov vieme, že ak sa k moci dostane takýto alfa, ostatným sa to, samozrejme, páčiť nebude. Preto keď má chvíľu, kedy je slabší, alebo si nedáva pozor, sa zoberie zopár jedincov, ktorí sú pod ním, a zabijú ho.
Dnes má slovo alfa tak pokrivený význam, že tomu radšej budem hovoriť líder. Je to dokonca aj výstižnejšie.
Stabilná stratégia nie je tyransky dominovať každého, ale byť kompetentný a štedrý líder. Taký líder, ktorého chcú mať ostatní za lídra, lebo vidia, ako prosperujú, keď je pri moci on.
Takáto pozícia v minulosti pripadala takmer vždy na muža (dopadala na neho tak často, že slovo “takmer” stráca význam). Je to prejav tyranského patriarchátu, ktorý utláča ženy? Nie. Keď muži plánujú a vykonávajú lov, je predsa na nich, aby si vytvorili svoju vlastnú hierarchiu. Nedáva zmysel, aby im velila žena, keď sa ani nezúčastňuje na love.
Celé toto môžeme preniesť z lovu aj na chod tohto tábora. Muži boli tí, ktorí dobýjali nové územie, strážili a ochraňovali ho proti predátormi a inými tábormi. Nie preto, lebo by utláčali ženy, ale preto, lebo ženy nie sú fyzicky zdatné na to, aby to mohli robiť (v porovnaní s mužmi). Skôr sa mi zdá, že ak by mali utláčať ženy, tak by ich nenechali niekde v strede tábora, kde sú v bezpečí, ale naopak na okraj, kde sú hneď v dosahu nepriateľa.
No a keď sú muži zodpovední za lov, rozvoj a ochranu tábora, nedáva zmysel, aby boli oni tí pri moci? Tu ešte nemôžeme ani hovoriť o sociálnom konštrukte, pretože celé toto je iba prirodzeným dôsledkom našej biológie vzhľadom k prostrediu, v ktorom sme vtedy žili.
Keď už sa ľudia začali organizovať vo veľkom v mestách a štátoch, až vtedy dáva zmysel baviť sa o tom, či niečo je alebo nie je sociálny konštrukt. Keďže ale takto boli organizovaní ľudia už tisícky rokov predtým, ako začali vznikať mestá a štáty, je prirodzené, aby sa tento “zvyk” preniesol aj do štruktúry štátov.
Do určitého bodu takáto štruktúra dávala zmysel aj pre štáty. Síce o potravu bolo postarané skrz agrikultúru, na ktorej sa mohli pokojne podieľať aj ženy; o ochranu, infraštruktúru a rozvoj štátu sa starali v prvom rade muži. Tiež preto, lebo sú biologicky lepšie vybavení k tomu, aby mohli vykonávať takéto nebezpečné role.
Ak stále nie ste presvedčení o tom, že spôsob pridelenia moci bol v raných spoločnostiach dôsledok biologických okolností, predstavte si takúto situáciu: Stroskotáte s jedným človekom na opustenom ostrove. Potrebujete si zaobstarať jedlo, vodu a strechu nad hlavou. Vy ste si pri stroskotaní zlomili nohu, takže všetko teraz pripadá na tú druhú osobu. Ona sa o vás stará, ona vás ochraňuje, ona vám poskytuje strechu nad hlavou, ona vám zaobstaráva potravu a pitnú vodu. Vy by ste radi pomohli, ale nie ste na to fyzicky zdatní.
Aby sme boli fér, kto z vás by mal byť v tejto situácii líder a rozhodovať o tom, čo ďalej? Samozrejme, určité slovo by ste mali mať aj vy, ale keď v praxi všetky tie nebezpečné veci vykonáva tá druhá osoba, a tým pádom väčšina zodpovednosti pripadá jej, dáva zmysel, aby ona mala posledné slovo.
Tu je dôležité pripomenúť si našu tendenciu posudzovať ľudí z minulosti podľa dnešných morálnych štandardov. Podobne ako sa vyvíjajú technológie, aj spoločnosť sa vyvíja. Rovnako ako nedáva zmysel sa pohoršovať nad tým, ako ľudia kedysi používali vo veľkom ortuť, nedáva zmysel sa pohoršovať nad tým, ako ľudia organizovali spoločnosť pred stovkami rokmi. Jednoducho podľa toho, čo vtedy vedeli, také rozhodnutia im dávali zmysel.
Ľudia v budúcnosti sa budú podobne pozerať na nás. Nie preto, lebo teraz sme nejako extra nemorálni, ale preto, že nás budú súdiť nie podľa našej morálky, ale podľa ich.
Vo väčších mestách už nebolo potrebné, aby všetci muži lovili zver a obraňovali mesto proti nepriateľom. Keďže tam bývalo toľko veľa ľudí, stačilo, aby časť z nich sa venovala týmto veciam. Zvyšok mohol robiť iné veci, lebo teraz konečne bolo na to viac priestoru. Aj keď inteligencia bola dôležitá vždy, teraz sa mohol konečne začať odomykať jej plný potenciál.
Keďže muži a ženy sú rovnako inteligentní a v tomto období bol zrazu väčší dopyt po pozíciách, ktoré nespočívali primárne z fyzickej sily a vytrvalosti, ženy mali konečne viac priestoru byť zapojené do chodu spoločnosti. Trvalo ale stovky rokov, dokým sa táto zmena v štruktúre spoločnosti pretavila až do toho, že dávalo ľuďom zmysel vôbec uvažovať o tom, či aj ženy môžu vykonávať hentaké veci.
Zdôrazňujem, že státisíce rokov ľudia žili tak, že muži robili “mužné” veci a ženy “ženské” veci. Nie preto, lebo by už státisíce rokov muži utláčali ženy. Proste tieto role prirodzene vyplývajú z biológie. Samozrejme trvalo nejakú dobu, dokým si ľudia uvedomili, že takto to byť naozaj nemusí.
Nehovorím, že je dobré, ako to bolo. Nehovorím ani ako by to malo byť. Hovorím iba ako to je a ako to bolo.
Dnes majú aspoň tu na Západe ženy rovnaké práva ako muži. Stále ale môžete povedať, že tu je veľa nerovnomerností medzi mužmi a ženami, napríklad že muži zarábajú viac ako ženy, alebo že muži sú viac zastúpení v pozíciách moci. To je pravda. Dôležité ale je sa opýtať, či to je vplyvom utláčania alebo za to môže niečo úplne iné.
Štatistika, že na každé euro, čo zarobí muž, zarobí žena iba 80 centov, je pravdivá, ale zavádzajúca. Vznikla totiž tak, že porovnali priemerný plat mužov s priemerným platom žien. Z toho vám naozaj vyjde, že ženy v priemere zarobia asi 80% toho, čo zarobia muži (závisí aj od krajiny, niekde to je viac, inde menej). Čo je na tom zavádzajúce, je ten záver.
Keď totiž zohľadníte to, že muži odpracujú za mesiac viac hodín, vykonávajú nebezpečnejšie práce, častejšie pracujú vonku, častejšie umierajú v práci, sú ochotnejší sa presťahovať za prácou, sú ochotnejší robiť nadčasy a vyberajú si iné zamerania ako ženy, vyjde vám, že muži nezarábajú o nič viac ako ženy. Dokonca je nelegálne, aby zamestnávateľ platil ženám alebo mužom menej, ak vykonávajú rovnakú prácu.
No a teraz si poďme povedať o osobnostných rozdieloch medzi mužmi a ženami. Evolúcia zariadila, aby sme mali inú biológiu, to je každému jasné. Biológia ale má vplyv aj na našu osobnosť (iné hladiny hormónov, iné priority v živote…).
Z hľadiska Veľkej Päťky sú ženy viac prívetivé a viac neurotické ako muži. Ľudia, ktorí majú vysoké skóre v prívetivosti, sú starostliví, vyhýbajú sa konfliktom a dávajú potreby ostatných pred tie svoje. Ľudia s vysokým skóre v neurotizme pociťujú negatívne emócie častejšie, intenzívnejšie a dlhšie. Negatívne emócie slúžia ako alarm, že niečo nie je v poriadku alebo niečo sa môže pokaziť.
Toto sú vynikajúce vlastnosti, keď sa staráte o deti. Nie až tak, keď ste v pozícii moci, pretože o takú pozíciu je obrovský záujem. Preto musíte byť veľmi súťaživí a odolní voči stresu, aby ste sa na takú pozíciu dostali a aj sa na nej udržali. Niečo, čo prívetiví a neurotickí ľudia veľmi nevedia.
Samozrejme nehovorím, že všetky ženy sú prívetivé a neurotické a žiadny muž taký nie je. Bavíme sa o priemeroch. Ako každá osobnostná vlastnosť, aj tieto dve, keď porovnáte mužov a ženy, sa veľmi prelínajú. V extrémoch ale takmer vždy nájdeme iba jedno pohlavie. Preto sa nesmieme čudovať, že vrcholové pozície, ktoré si vyžadujú nízku prívetivosť a nízky neurotizmus (vysokú toleranciu voči stresu), sú zastúpené prevažne mužmi.
Toto nie je niečo, čo je vplyvom utláčania žien mužmi. Toto je biológia.
Tiež možno povedať, že patriarchát nemusí byť nutne charakterizovaný ako spoločnosť, kde sú ženy utláčané mužmi. Môže byť definovaný ako spoločnosť, kde dominantné pohlavie je to mužské. Na prvý pohľad to tak naozaj môže vyzerať, hlavne keď sa pozriete na to, koľko percent politikov a riaditeľov firiem sú muži. To ale nie je veľmi dobrá reprezentatívna vzorka, podľa ktorej by sme mohli hodnotiť štruktúru celej spoločnosti.
V porovnaní so ženami, muži častejšie páchajú samovraždu, častejšie umierajú v zamestnaní, častejšie umierajú vo vojnách, sú častejšie obeťami fyzického aj slovného násilia, častejšie končia na ulici, podávajú horšie výsledky v školách.
Áno, tí najúspešnejší a najmocnejší ľudia na svete sú skoro všetko muži. Ale iba veľmi malá časť mužov. Neporovnateľne väčšia časť mužov je na tých najhorších a najnebezpečnejších pozíciách.
To, čo sa vníma ako “patriarchát”, je veľmi malá skupina extrémne úspešných mužov. Pre drvivú väčšinu mužov je svet úplne iný ako pre túto malú skupinu. Preto si myslím, že je absurdné popísať našu spoločnosť ako patriarchát.
Nebudem sa tváriť, že neexistujú prípady, kedy muž na vysokej pozícii využíva svoju pozíciu na to, aby zneužíval ženy. Ani že neexistuje nič ako diskriminácia voči ženám. Samozrejme, že existuje. Aj keď sa toto deje častejšie ako by sme chceli a ako by sa patrilo, sú to relatívne ojedinelé prípady, ktoré nie sú reprezentatívne pre našu spoločnosť ako takú.
Musíme si byť ale vedomí toho, že vplyvom evolúcie sú muži a ženy rozdielni. To neznamená, že jedno pohlavie je lepšie ako druhé. Byť mužom má svoje výhody, ale rovnako aj nevýhody. Rovnako byť ženou má svoje výhody, ale aj nevýhody. Nedá sa povedať, že jedno pohlavie by to malo nutne lepšie alebo horšie ako druhé – obzvlášť tu na Západe.