Posledné asi dva roky som sa veľmi začal zaujímať o svoju budúcnosť. Pozeral som veľa prednášok, podcastov, čítal kopec kníh, a dospel som k tomu názoru, že čas je skutočne niečo, čo nie je možné nahradiť. Ak prídem o peniaze, lebo spravím zlú investíciu, je to síce nepríjemné, ale tie peniaze si môžem zarobiť naspäť. Ak ale budem tráviť čas nad zbytočnosťami, napríklad scrollovaním Instagramu, ten čas mi už nikto nikdy nevráti.
Po prečítaní 4 Hour Workweek od Timma Ferrissa som začal v živote viac používať 80/20 pravidlo, ktoré hovorí, že 20% najvýznamnejších premenných tvorí 80% výsledku. Toto pravidlo možno nazvať aj 99/1, 90/10, 70/30 – na tom nezáleží. Ide o to, že keď sa napríklad učím hrať na gitaru, je tam pre mňa veľmi veľa nových vecí. Ak chcem byť efektívny, mal by som sa sústreďovať zrovna na tých 20% najdôležitejších, pretože tie mi najviac pomôžu. Toto pravidlo je pravdivé aj keď sa bavíme o negatívnych veciach v našom živote. Malá časť vecí mi bude najviac kaziť náladu.
V mojom prípade bol škodlivý práve, už spomínaný, Instagram. Viem, že nie som v tomto jediný, ale častokrát som sa pristihol pri tom, ako som scrolloval aj niekoľko hodín po profiloch, ktoré ma ani nezaujímali. Instagram bol pre mňa hlavne stratou času, pretože odhadom 99% príspevkov, ktoré som tam videl, neboli pre mňa ani informatívne, ani vtipné. Keby som mal kamaráta, ktorý je iba 1% času pozitívny, určite by som s ním nechcel tráviť niekoľko hodín denne. Problém s Instagramom je taký, že je neskutočne návykový. Po pozeraní a čítaní Petersona som si ale uvedomil, že nejde ani tak o to, že by som bol na ňom závislý, ale o to, že nemám nič lepšie na práci. Najprv ma takáto myšlienka zabolela, ale to mi akurát indikovalo, že to je pravda.
Rozhodol som sa si zostrojiť plán do života. Čo od života chcem? Čo chcem dosiahnuť za 3 roky? Aký život by som chcel žiť? Ako to môžem dosiahnuť? Okolo týchto otázok sa kolovali moje plány. Teraz mi už len zostáva ich implementovať do skutočného života. Zo začiatku to išlo jednoducho, lebo som bol namotivovaný. Očakával som, že veci budú dobré a ešte lepšie. Takto proces zlepšovania sa ale nevyzerá. Je plný jám, kopcov, priepastí – ako na horskej dráhe. Po každom páde som bol menej a menej motivovaný, a keď žiadny výstup dlhšiu dobu neprichádzal, akurát som upadal naspäť do pôvodného stavu, z ktorého som tak strašne chcel ujsť.
Vedel som, že sa potrebujem zbaviť problému so sociálnymi sieťami – hlavne Instagramom. Jedného dňa som si pozeral Instagram a narazil som na príspevok, ktorý ma veľmi rozčúlil. Neviem si spomenúť na to, čo to presne bolo, iba viem, že som si kvôli tomu odinštaloval Instagram. Najprv som váhal, či to naozaj urobiť, lebo som sa bál, že mi potom unikne niečo dôležité, ale keď som si pozrel správy na IG a všimol si, že za posledný mesiac som tam naozaj nič dôležité nemal, a že ani príspevky za posledný mesiac, ktoré som videl, neboli pre mňa nijako prínosné, som sa rozhodol si IG skutočne vymazať.
Prvých pár dní som automaticky klikal na mobile na miesto, kde predtým bola ikonka Instagramu (to bolo celkom komické), neskôr som si už odvykol. Občas mi ale niekto napísal, či som videl to, čo mi poslali na IG. Samozrejme som to nevidel. Bolo mi to ale ľúto, lebo ak si dal niekto tú námahu mi niečo poslať, asi usúdil, že to pre mňa môže byť informatívne alebo vtipné, a nebolo by vhodné ho len odignorovať. Navyše s niektorými ľuďmi som sa bavil iba na IG, pretože nepoužívali Messenger.
Neskôr som začal z týchto dôvodov navštevovať Instagram cez prehliadač v mobile. Najprv to bolo iba preto, aby som sa pozrel, či mi tam niekto niečo neposlal, potom som si prezeral aj príbehy, a netrvalo dlho, dokým som tam netrávil rovnako veľa času ako predtým. Nikde som sa neposunul. Teda to som si iba myslel. Aj nepríjemná skúsenosť je skúsenosť, čo znamená, že sa z nej môžeme niečo naučiť a tieto poznatky využiť v budúcnosti. Preto si vlastne pamätáme veci – nie preto, aby sme mohli spomínať na staré dobré časy (v mojom veku môžem hovoriť iba o dobrých časoch, starých ešte nie).
Potom som prečítal knihu Atomic Habits od Jamesa Cleara, ktorá úplne zmenila to, ako sa pozerám na svoje návyky. Zobral som čo najviac toho, čo som sa z tej knihy naučil, a použil to na riešenie svojho problému so sociálnymi sieťami a prokrastináciou.
Každé ráno ako prvé zapnem telefón nie preto, lebo by som to chcel, ale preto, lebo je to ľahko dostupný dopamín (hormón radosti). A navyše som to praktizoval niekoľko rokov, takže to robím už automaticky – bez toho, aby som o tom vedome premýšľal. Bolo potrebné sa tohto návyku nejako zbaviť. Clear odporúčal si zlé návyky znepríjemniť a spraviť ich viac náročné.
V aplikácii Digitálna rovnováha som si nastavil denný limit na často používané sociálne siete. Začal som zľahka. V tomto článku sa venujem iba Instagramu, ale týkalo sa to aj iných aplikácií. Na IG som si nastavil denný limit asi 20 minút. To mal byť čas, za ktorý by som si pozrel príbehy, nové príspevky, prípadne odpísal na správy, ale nie, aby som stíhal bez cieľa scrollovať IG. Nebol som na seba príliš prísny – ak som zrovna čítal nejaký príspevok alebo niekomu odpisoval a videl som, ako mi prišlo upozornenie, že mi zostáva už len minúta na IG, dočasne som si ten limit navýšil o 5 minút a keď som príspevok dočítal alebo odpísal na správy, limit som nastavil opäť naspäť. Trvalo pár týždňov experimentovania, dokým som sa dostal na ideálny 10 minútový limit. Tento limit sa v budúcnosti ešte možno posunie, ale zatiaľ som s 10 minútami Instagramu denne spokojný.
Keď som si myslel, že som úspešne vybabral so svojím mozgom, som si všimol, že každé ráno som aj tak na mobile a hneď ráno si miniem celodenný limit, kvôli čomu som potom na sociálnych sieťach aj na počítači. Už som vedel, ako takýto problém vyriešiť, tak som hľadal aplikáciu podobnú Digitálnej rovnováhe aj na Windows. Žiadnu takú som nenašiel, iba rôzne platené aplikácie, ktoré skôr slúžia pre zamestnávateľov, aby kontrolovali aktivitu svojich zamestnancov. Narazil som na prekážku a na nejakú dobu sa vzdal.
Netrvalo dlho a tento problém ma zas začal iritovať natoľko, že som ho opäť riešil. Napísal som na nejaké technické fórum o pomoc a niekto mi poradil rozšírenie do prehliadača StayFocused. V ňom som si takisto nastavil limity na rôzne stránky. Tentokrát to bola hodina na všetky sociálne siete dohromady. Tu už sa nedalo podvádzať ako na mobile, lebo každá zmena nastavenia sa aplikovala až po 24 hodinách (veľmi múdry dizajn).
To už ma nelákalo tráviť toľko veľa času takýmito zbytočnosťami ako scrollovaním sociálnych sietí. Stále tu bol ale problém, že aj keď som sa zobudil ráno o ôsmej, bol som do desiatej v posteli, lebo som mal stále ešte asi hodinu a pol dovoleného času na sociálnych sieťach na mobile. Riešenie nebolo v tom, že by som tento čas ešte znížil. Išlo skôr o to, aby som tam nebol hneď ráno a miesto toho sa išiel umyť, najesť a začať robiť niečo užitočné. Napadlo mi, že by som mohol nájsť aplikáciu, ktorá by mi blokovala všetky sociálne siete do určitej hodiny. Moje hľadanie bolo opäť neúspešné, tak som sa zas vzdal.
Jedného dňa som sa zobudil s divným snom: Mal som ísť o 14:00 doučovať, ale meškal som, lebo som ležal v posteli a hral sa na mobile. Potom mi z práce zavolali a nadávali mi, aké je to odo mňa nezodpovedné a nedospelé, keď si neviem určiť priority.
Tento sen bol pre mňa veľmi zvláštny, lebo za celých 5 rokov doučovania sa mi ani raz nestalo, že by som na doučovanie zabudol. Svoju prácu beriem veľmi zodpovedne a na takéto veci si dávam obrovský pozor. Prečo by sa mi potom snívalo, že som spravil niečo takéto, čo som nikdy predtým nespravil? Potom mi to celé doplo, keď som si uvedomil, že ten sen si zapisujem o desiatej ráno, ležiaci v posteli, dve hodiny po tom, ako som sa zobudil. Mal by som už dávno robiť niečo užitočné a je odo mňa naozaj nezodpovedné a nedospelé, keď „meškám do práce“.
Tento sen bol pre mňa ako facka, ale taká príjemná. Ťažko popísať, ako môže byť facka príjemná, ale po krátkej emočnej bolesti z tohto uvedomenia som pocítil heureka moment, kedy mi to všetko už dávalo zmysel. V momente som vstal z postele a išiel hľadať presne tú aplikáciu, ktorú sa mi vtedy nepodarilo nájsť. Napísal som na technické fórum, ale skôr, ako mi niekto odpísal, som našiel aplikáciu Block, kde som si mohol presne nastaviť, ktoré aplikácie chcem mať v ktorý čas počas dňa blokované. Teraz už nemôžem byť na mobile hneď po tom, ako sa zobudím. Respektíve môžem, ale bolo by mi to zbytočné, lebo všetky sociálne siete mám aj tak zablokované.
Teraz to u mňa vyzerá tak, že sa ráno zobudím, zapíšem si, čo sa mi snívalo, chvíľu sa pozerám do mobilu – akoby som hľadal dopamín – ale keď ma to prestane baviť po pár minútach, vstanem a idem predsa robiť niečo užitočné.
Je mi jasné, že takéto riešenie nie je optimálne a nemyslím si, že optimálne riešenie aj môže existovať, lebo časom určite narazím na ďalšie problémy. Už som sa ale naučil, ako tieto problémy riešiť a naučil som sa, že ich aj viem vyriešiť.
*** o 6 týždňov neskôr ***
Tento článok som začal písať už pred niekoľkými týždňami, ale akosi som naň zabudol. Za tento čas sa toho stalo celkom dosť v mojom osobnom „boji proti sociálnym sieťam“.
Dĺžku limitov som nemenil, s ňou som totiž spokojný. Našiel som ale ďalší problém: niekedy som bol v noci aj do druhej rána na telefóne, kde som si takisto minul denný limit. Nevadil mi ani tak denný limit ako to, že som bol tak dlho hore. Našťastie aplikácia Block je úžasná vec a nastavil som si na nej, aby sa mi blokovali všetky aplikácie už od 01:00.
Zo začiatku som miesto sociálnych sietí scrolloval aplikácie ako Aliexpress, Binance alebo Wix. Tentokrát som si zablokoval aj tie aplikácie. Ak sa pristihnem podvádzať tým, že som na mobile na nejakej aplikácii, ktorú blokovanú nemám, zablokujem si ju. Najprv som mal zablokované iba sociálne siete, teraz takmer všetky aplikácie. Používať ich, samozrejme, môžem, ale iba od 11:00 do 01:00. To ma vždy núti ísť najneskôr o jednej ráno spať. Zvažujem, že si toto okno zúžim iba do polnoci, pretože niekedy sa ním riadim bez toho, aby som si uvedomoval, že ráno vstávam o siedmej na prednášku.
Keďže som ale prestal bývať toľko na mobile, často sa mi stávalo (hlavne keď som bol doma a mal voľno z práce), že som veľa času trávil na počítači. To nie je samo o sebe zlé, keby som robil veci do školy alebo písal nejaký článok, lenže to som nerobil. Hral som hry. Na tom tiež nie je samo o sebe nič zlé, lenže počas dňa by som mal robiť užitočnejšie veci ako hrať hry. Ak mám hrať hry, tak až večer, keď už mám všetko dôležité porobené.
Opäť som tento problém riešil aplikáciou. Objavil som na Windows aplikáciu Cold Turkey, ktorá robí to isté ako Block, len je na Windows. Zablokoval som si tam všetky hry až do 19:00. Zatiaľ toto praktizujem iba asi tri týždne, ale efekt to má zatiaľ taký, že viac čítam, píšem, cvičím a trávim čas s rodinou. Neviem, aké problémy s touto metódou prídu neskôr, ale už VIEM, že si s nimi dokážem poradiť.
Poznám ľudí, ktorí nemajú a nikdy ani nemali takýto problém. Jednoducho si povedia, že na mobile nebudú, a na mobile potom ani nie sú. Ja nemám ešte takúto sebadisciplínu, preto potrebujem vymýšľať takéto triky. Čo ale neznášam, je, keď niekto vymýšľa iba výhovorky, prečo sa veci nedajú spraviť. Keď som si dokázal preskúšať asi sedem aplikácii len preto, aby som bol menej času na mobile, nech mi nikto ani nehovorí, že sa to nedá. Dá sa to. Ľudia sú iba leniví a plní výhovoriek. Tento komentár nemyslím ako urážku, ale ak niekoho uráža, zjavne som trafil jeho soft spot a dúfam, že pre takého bude tento článok podobná „príjemná facka“ ako pre mňa sen, ktorý mi pripomenul, aký som nezodpovedný a nedospelý.
Nie je predsa toto to, čo by sme mali všetci neustále robiť? Prekonávať hranice samého seba a aktívne sa snažiť byť najlepšou verziou seba samého? Ak nie, čo teda?