…a drahí feministi. V priebehu posledných pár týždňov som aktívne zisťoval a skúmal rôzne postoje na tému feminizmus. Snažil som sa pokryť čo najväčšie množstvo argumentov, aby som ja sám dokázal tejto téme lepšie porozumieť, ale zároveň ju aj vhodne odprezentovať skrz tento článok. Dúfam, že sa mi podarilo vykryť všetky dôležité veci a na nič dôležité som nezabudol.
Pre tých citlivejších: tento článok nie je pokus o znehodnocovanie feminizmu. Myslím si, že feminizmus je dôležité hnutie v chode našej spoločnosti, ale rovnako ako každé hnutie, aj feminizmus má svoje chyby. Tento článok je skôr pokus o usmernenie feminizmu, nakoľko vidím, ako si hlavne v extrémoch (ktoré sú viac a viac rozšírené) strieľa pod svoje vlastné nohy.
Mali by mať muži a ženy rovnaké práva? Určite áno! Samozrejme tu sú nejaké výnimky. Ako muž mám právo ísť na pánske záchody, ale na dámske ísť nemôžem. Takéto právo by som mať ani nemal. Rovnako by ženy nesúhlasili s tým, aby sme v rámci rovnosti dovolili mužom, aby sa s nimi prezliekali v rovnakých šatniach. O takýchto právach ale nehovorím. Pred zákonom by sme si jednoznačne mali byť všetci rovní. Povedzte mi ale, aké práva od zákona majú dnes muži, čo ženy nemajú? Môžete ísť do práce rovnako ako muži, môžete si založiť vlastný biznis ako muži, môžete voliť ako muži… môžete robiť všetko to, za čo sa bojovalo, keď feminizmus začínal.
Keď som sa bavil na túto tému s kamarátkami feministkami, rýchlo vybehla téma „muži zarábajú viac ako ženy“. Je to ale preto, lebo by bol zákon spravený tak, aby viedol ľudí k tomu, aby ženám platili menej? Ak by to totiž tak bolo, prečo by zamestnávatelia zamestnávali mužov, ak za tú istú prácu môžu platiť ženám menej? Samozrejme, vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú diskriminovať a naschvál ponúkať ženám menej aj napriek tomu, že vykonávajú tú istú prácu – takí ľudia sú hajzli – ale nemôžeme sa tváriť, akoby bol plat determinovaný z veľkej časti práve tým, čo máme medzi nohami. Verím, že by sme mali byť všetci platení podľa toho, ako dobre odvedieme danú prácu, bez ohľadu na farbu pleti, orientáciu alebo pohlavie. Vždy sa ale nájdu ľudia, ktorí budú diskriminovať presne na základe týchto kritérií. Nemôžeme sa ale tváriť, akoby diskriminácia bola jediný faktor, ktorý ovplyvňuje to, kto koľko zarobí.
Mám kamarátku, ktorá doučuje približne rovnako dlho ako ja. Keď sme obaja začínali, brali sme na hodinu (60 minút) rovnako veľa a obaja sme chodievali fyzicky až k tým deťom domov. Mali sme rovnaké podmienky, či už platové alebo pracovné. Po niekoľkých rokoch som s ňou bol na reči a bavili sme sa o tom, ako pokračuje naše doučovanie. Hovorila mi, koľko veľa práce do doučovania dáva, aké pracovné listy vytvára, ako sa naozaj snaží. Pomyslel som si, že zjavne je lepší učiteľ ako ja a zaslúži si tým pádom aj väčší plat ako ja. Keď sme sa ale dostali aj k tomu, ako sa zmenili naše podmienky po tých rokoch, jediné zmeny nastali u mňa. Išiel som hore s platom viac ako dvojnásobne a dokonca aj podmienky mám odvtedy neporovnateľne lepšie. Čím to bolo spôsobené? Ja určite nedávam toľko úsilia do prípravy na moje lekcie ako ona, nechodievam už ani fyzicky k tým deťom domov. Všetko naznačuje tomu, že práve ona by si zaslúžila mať väčší plat, nie ja. Opýtal som sa jej teda, či si pýtala viac, pretože si viac naozaj zaslúži. Nepýtala. Ja áno.
Kde je potom problém? V tom, že ja som muž a ona žena, alebo v tom, že ja som si vypýtal lepšie podmienky a ona nie? Lebo keby som si tie lepšie podmienky nepýtal, nedostal by som ich.
Muži sú menej prívetiví ako ženy, kvôli čomu viac uprednostňujú svoje vlastné potreby ako potreby druhých. To spôsobuje, že muž bude v priemere intenzívnejšie vyjednávať pre lepšie platové aj pracovné podmienky ako žena. Ak si žena a chceš zarábať viac, nauč sa viac vyjednávať pre svoje vlastné potreby. Keď si vypýtaš väčší plat, prajem ti, aby ti ho naozaj aj zdvihli.
Ďalší dôvod, prečo muži zarobia viac: vyberajú si lepšie platené odbory. Muži sa v priemere zaujímajú viac o veci ako o ľudí, pričom ženy naopak – preto takmer všetci študenti technických odborov sú muži a takmer všetci študenti humanitných odborov ženy. To, ako je ktorý odbor platovo ohodnotený, je determinované trhom, a ten je, mimochodom, z 85% vedený ženami.
Na strednej (aj základnej) nám pomerne často hovorili o tom, aké je zlé, že veľmi málo žien študuje technické odbory. Po škole boli polepené plagáty, ktorými chceli motivovať ženy k týmto odborom. Ja som si vždy povedal „načo?“. Ak sme si predsa rovní, nie je jedno, či budeme v triede 30 elektrotechnici alebo 15/15? Nie je výhodnejšie nechať ľudí rozhodnúť podľa toho, čo oni sami chcú?
Tú istú otázku sa pýtali v Škandinávii, kde zistili, že čím viac sa odstránia kultúrne a sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami, tým menej žien ide študovať technické odbory. Volá sa to gender-equality paradox. Ak chceme teda propagovať rovnosť medzi pohlaviami (a verím, že by sme mali), musíme počítať s tým, že tým zvýšime rozdiely v našich rozhodnutiach, čím v istom smere rovnosť znížime. Keď totiž necháme ľudí robiť vlastné rozhodnutia (čo by sme mali), nemôžeme čakať, že sa budú rozhodovať rovnako.
Rieši sa aj to, že žena má nižšiu šancu dostať prácu, na ktorú sa hlási, v porovnaní s mužom. Ak zahŕňate do svojej štatistiky aj zamestnania ako elektrikár, zámočník, smetiar, lesník, vojak…, výsledky nevyjdú presné, pretože je jasné, že tieto práce najviac vykonávajú muži. Ak sa na to pozriete ale objektívne a zohľadníte, že na niektoré zamestnania sa prirodzene hlási viac mužov a na niektoré viac žien, zistíte, že ak je za prijímací proces zodpovedná žena, žena, ktorá si podáva žiadosť, má naopak väčšiu šancu dostať túto prácu. V tejto štúdii zistili, že ženy nadržiavajú ženám viac ako muži mužom. Možno je to tým, že mužov viac zaujíma výkon a uvedomujú si, keď vie žena odviesť rovnakú prácu lepšie, pričom ženy sa možno snažia podporovať rovnosť medzi pohlaviami. Toto odôvodnenie je čisto môj odhad, aj keď nepochybujem o tom, že to môže byť spôsobené aj inými faktormi.
Určite ste sa stretli s týmto alebo podobným obrázkom. Pohoršujúce, nie? Nie. V roku 2019 pozeralo NBA viac ako 15 miliónov ľudí, pričom WNBA iba 230 tisíc ľudí. Nedáva zmysel, aby ženy basketbalistky dostávali rovnako veľa peňazí ako muži basketbalisti, keď mužov sleduje 65-násobne viac ľudí. Sú to rozdielne ligy. A navyše, NBA nediskriminuje voči ženám, akurát ženy nie sú tak dobré v basketbale ako muži (hlavne na takejto vysokej úrovni), preto tam žiadna žena nehrá.
Nevykonávajú ale rovnakú prácu? Áno aj nie. Obaja hrajú basketbal, akurát jeden z nich zarobí pre svoju ligu niekoľkonásobne viac peňazí, čiže si jeho liga môže dovoliť mu platiť viac. Ak by WNBA platila hráčom toľko, koľko NBA, v celej lige by hrali 9 hráči.
Podobne môžeme riešiť aj gender pay gap, podľa ktorého za každé euro, čo zarobí muž, zarobí žena iba 80 centov. Táto “80 centov za každé euro” štatistika vznikla tak, že zobrali priemerný plat žien a porovnali ho s priemerným platom mužov. Keď ale zohľadníte také veci ako fakt, že muži robia fyzicky náročnejšie, nebezpečnejšie práce, sú ochotnejší robiť nadčasy, častejšie pracujú vonku, sú ochotnejší sa presťahovať za prácou…, zistíte, že tzv. gender pay gap je nezmysel (v článku, na ktorý odkazujem, sú vyvrátené aj iné mýty, ktoré feministi často omietajú).
Ďalšia vážna téma, ktorá sa rieši, je násilie. Hovorí sa, že na ženách je páchaného viac násilia ako na mužoch. Samozrejme existuje veľa druhov násilia a ženy sú častejšie obeťami napríklad sexuálneho obťažovania alebo znásilnenia. Treba sa ale pozrieť aj na druhú stranu mince a uvedomiť si, že muži to nemajú „ľahšie“. Áno, ženy sú častejšie znásilňované, ale muži sú častejšie okrádaní a zabíjaní. Dokonca najrizikovejšia skupina, čo sa týka násilia, sú mladí muži. Tým nechcem nijako znehodnocovať to, čo sa deje ženám, ale ak máme mať debatu o násilí, nemôžeme z nej vynechávať aj násilie vykonávané na mužoch.
Môžete si povedať, že muži sú ale aj najčastejšími páchateľmi takýchto činov – a máte pravdu. Nie je to potom ich zodpovednosť, aby s tým niečo spravili? Opäť máte pravdu! Je ale dôležité pochopiť, prečo muži páchajú fyzické násilie. Ako som už vyššie spomínal, muži sú menej prívetiví ako ženy. To vám v priemeroch nespraví až taký veľký rozdiel, ale v extrémoch to urobí obrovský rozdiel. 1% najmenej prívetivých ľudí sú takmer všetci muži, naopak 1% najviac prívetivých ľudí sú takmer všetci ženy. Akí sú to nízko prívetiví ľudia? Títo ľudia neradi poslúchajú ostatných a robia si veci po svojom – kvôli čomu často končia až vo väzení (93% väzňov sú muži).
Vidíte štatistiku, koľko percent násilných zločinov je páchaných mužmi a myslíte si, že takíto sú všetci muži – alebo aspoň veľká časť mužov. V skutočnosti sú to presne títo, ktorí sú extrémne nízko prívetiví. (V článku o body positivity som viac do hĺbky rozoberal, prečo sú muži menej prívetiví.) Zvyšných 99% mužov je výrazne proti tomu, aby boli takéto činy páchané.
Týmto si samozrejme nezastávam mužov, ktorí takéto veci robia, len vám chcem ukázať, že to nie je také čierno-biele. Ženy takisto bývajú agresívne, a nie že nie! Akurát nakoľko muži sú silnejší, môžu si dovoliť prejavovať agresiu fyzicky. Ženy, naopak, ako formu agresie používajú najčastejšie kazenie reputácie.
Rovnako ako je otrasné, aby muž znásilnil ženu, je otrasné aj to, aby žena falošne obvinila muža zo znásilnenia za účelom mu zničiť reputáciu. Na tom sa všetci zhodneme. Nejdem hovoriť, že jedno je lepšie alebo horšie ako druhé, pretože sám neviem, ale chcem poukázať na to, že aj ženská agresia vie byť veľmi deštruktívna – aj napriek tomu, že nie je fyzická, ale verbálna. Obzvlášť v dnešnej dobe, kde si ľudia toľko zakladajú na svojej reputácii a sociálne siete umožňujú presne takúto formu agresie.
Nerobme teda z tohto problém muži vs. ženy, keď je to problém medzi civilizovanými a necivilizovanými ľuďmi. Žiadny rozumný človek totiž nie je ZA násilie ani ZA kazenie reputácie. A proti extrémnym prípadom, kedy ľudia takéto ohavné veci podporujú, sa dokážeme obaja spojiť a spoločne proti nim bojovať – aj muži, aj ženy.
Pred pár dňami dala naša prezidentka na Instagram príspevok, kde sa vyjadrovala k násiliu na ženách. Napísala, citujem: Dôležitý je náš postoj, ktorý násilie nezľahčuje a nikdy neobviňuje ženu zo spoluzodpovednosti za násilie, ktoré je na nej páchané. Nikdy to nie je jej vina.
Nikdy? Naozaj? Nikdy za to nemôže ani len trochu? Nehovorím, že vždy za to môže AJ žena, ale vo veľkej časti prípadov tam má žena nejaký (akokoľvek malý) podiel. Nie je to potom diskriminácia voči mužom, ak už len z princípu hodíme všetku vinu na muža?
Aby bolo jasné a nedošlo k nijakému nedorozumeniu – ak muž znásilní ženu, v prvom rade je za to zodpovedný on. A napíšem to ešte aj caps lockom: AK MUŽ ZNÁSILNÍ ŽENU, V PRVOM RADE ZA TO MÔŽE ON. To isté platí aj pri bitke, krádeži atď. – platí rovnaký prístup.
Ohľadom znásilnenia sú tu nejaké rozšírené postoje, ktoré sú skrátka absurdné. Niektorí tvrdia, že žena má právo sa obliecť akokoľvek a muž by to nemal hneď brať ako sexuálnu ponuku. S tým plne súhlasím. Som libertarián a verím, že každý má právo robiť čo chce, pokiaľ tým neubližuje nikomu inému. Live and let live. Bolo by odo mňa ale strašne naivné sa tým zakaždým riadiť. Niekedy je naozaj výhodnejšie sa obrátiť na rozumné riešenie ako na práva.
Povedzme, že si zmyslím ísť stanovať k Luníku IX. Mám na to právo? Samozrejme. Mal by som to aj urobiť? Skôr nie. Ak by som tam predsa len išiel, s najväčšou pravdepodobnosťou by som sa nevrátil naspäť so všetkým, s čím som tam prišiel (v tom lepšom prípade). Koho to je vina, ak by ma tam niekto okradol? Určite tej osoby, ktorá by ma okradla – nemá predsa kradnúť. Bol by som ale idiot, ak by som podstúpil takéto riziko – obzvlášť ak som s ním oboznámený. Tak aj keď môžem a veľmi by som chcel ísť stanovať k Luníku IX, nepôjdem tam, lebo to považujem za príliš riskantné.
Rovnako aj žena má právo sa obliecť akokoľvek vyzývavo len chce. Znamená to, že by to mala spraviť? Skôr nie. Ak sa jej tak oblečenej niekto čo len dotkne, koho to je vina? Stále toho, kto sa jej dotkol (alebo nedajbože spravil niečo viac). Keď ale vie, aké riziká to prináša, načo to zbytočne privolávať? Opakujem ešte raz – na vine by bol v každom prípade človek, ktorý by tú ženu obťažoval (alebo horšie) a nijako ho to neospravedlňuje.
Keď som dal do Googlu, aké práva majú muži a ženy nie, stretol som sa iba s vecami ako „muži môžu chodiť v noci po ulici bez toho, aby sa báli, že ich niekto zabije“. Ťažko sa mi chápe tomu, ako niekto toto môže považovať za právo. Akoby na strechách v mestách boli snajperi, ktorí majú odstreliť každú ženu, čo prejde okolo. Absurdné je to z dvoch dôvodov:
- Nie je to pravda. UN hovorí, že 80% vrážd je páchaných na mužoch. Ak sa má niekto báť ísť v noci von, sú to práve muži (podľa toho istého zdroja sú najohrozenejšia skupina muži vo veku od 21 do 25 rokov).
- Aj keby, nikto nikomu neberie právo vychádzať z domu. To, ako sa vonku cítite, ide mimo práva. Každý z nás má právo chodiť v noci von a hocijaký druh násilia je trestný – či je vykonávaný na ženách alebo na mužoch.
Ak by sme mali definovať práva podľa príkladu, ktorý som uviedol, môžeme povedať, že muži nemajú právo na život, lebo sú častejšie vraždení ako ženy. Rovnako ženy nemajú právo na výber sexuálneho partnera, lebo bývajú častejšie znásilňované ako muži. Toto ale nie sú práva, iba riziká, ktoré prichádzajú s daným pohlavím. Je to fér? Nie. Malo by to tak byť? Nie. Ale debatou o právach nenapravíme niečo, čo s právami nemá nič spoločné.
Úplne rozumiem tomu, ak sa žena bojí ísť v noci sama von. Aj napriek tomu, že mladí muži sú častejšími obeťami násilných činov, stále je pochopiteľné, keď sa ženy toho boja viac. V tomto ohľade to je na mužoch, aby chránili ženy. Sme predsa silnejší. Tu ale vidím ďalší problém, ktorý hlavne radikálny feminizmus spôsobuje.
Či už sa pozriem na najväčšiu slovenskú alebo svetovú feministickú stránku na Instagrame, takmer každý príspevok, v ktorom sú spomenutí muži, je nejakou formou útok na tie typicky maskulínne vlastnosti. „Muži by mali byť ticho, nechať ženu robiť to, čo žena chce a zostať v pozadí.“ Za mňa by ale muž mal byť silný a ochotný sa zlepšovať, pretože slabý muž len ťažko ochráni ženu. Nemyslím teraz „silný“ tak, že má veľké svaly, ale hlavne mentálne silný, nakoľko mentálna a fyzická sila idú ruka v ruke.
Nie je v poriadku byť slabý a aj zostať slabý. V poriadku je byť slabý, ale snažiť sa byť silnejší. To isté, samozrejme, platí aj pre ženy, ale obzvlášť pre mužov. Stereotypní feministi, ktorí majú potrebu zdieľať na sociálne siete to, ako by s nimi mali ľudia zaobchádzať, aby im nespôsobovali úzkosť, nie sú silní muži.
Čo mne sa zdá, je, že feminizmus viac a viac presadzuje presne takýto typ mužov a akýkoľvek prejav „tradičnej maskulinity“ je považovaný za presadzovanie utláčajúceho patriarchátu.
Nakoľko najčastejšími páchateľmi násilných činov sú muži (viac ako 80%), je potrebné, aby túto malú časť násilných mužov držali pod kontrolou silní muži, nech zostanú všetci ostatní v bezpečí. Slabý muž proti násilníkovi veľa nezmôže. Ak teda ako feministky chcete, aby títo násilníci nikomu neubližovali, odporúčam, aby ste podporovali rozvoj maskulinity v mužoch, ktorí vás následne pred takýmito ľuďmi s radosťou ochránia.
Muži a ženy nie sú rovnakí a nikdy ani nebudú. To znamená, že muži a ženy budú robiť aj iné rozhodnutia, kvôli ktorým budú dosahovať rôzne výsledky. Nemôžeme ale zabudnúť na to, že sme si viac podobní ako rozdielni. A prečo by sme vlastne aj chceli byť rovnakí? Nie je to úžasné byť ženou a vedieť ponúknuť niečo, čo muž nedokáže? Aj keby sme chceli byť za každú cenu rovnakí, dalo by sa to dosiahnuť iba obrovskou mierou tyranie, ktorá by drasticky limitovala našu slobodu. Chcete byť rovnakí alebo slobodní? Lebo ak budete rovnakí, nebudete slobodní; a ak budete slobodní, nebudete rovnakí.
Pevne verím, že sloboda je dôležitejšia a prospešnejšia ako rovnakosť. Potom sa ale nemôžeme čudovať, keď jednému pohlaviu pôjde niečo lepšie ako druhému. Nehovorím, že to tak vždy je, ale priemerne ženy napríklad vidia lepšie farby, sú empatickejšie… Na druhej strane zas majú aj nejaké nevýhody, napríklad je pre nich sex riskantnejší (môžu otehotnieť), sú fyzicky slabšie… Preto považujem za úplne rozumné, aby sme sa navzájom muži a ženy dopĺňali – nie sa iba štvali jeden proti druhému.